Dusitany a dusičnany sú medzi laickou verejnosťou zaraďované ako jedny z najdôležitejších ukazovateľov kvality pitnej vody. Ich prítomnosť vo vode vyvoláva obavu najmä v rodinách s malými deťmi, najmä vo vzťahu k vhodnosti použitia vodovodnej vody na prípravu umelej výživy dojčiat. Preto je dobré uvedený problém zhrnúť nasledovne.

Problematika dusičnanov

Pri  posudzovaní možnosti využívania vodných zdrojov na pitné účely s koncentráciou presahujúcou limitnú hodnotu – najvyššiu medznú hodnotu (NMH) viac ako 50 mg dusičnanov na liter, je treba  vychádzať z týchto odborných údajov:

Dusičnany majú nepriame  toxické účinky.  Prijateľný denný príjem – ADI (acceptable daily intake- najvyššie celkové množstvo príjmu škodlivej látky z prostredia do organizmu, ktoré sa po dobu jeho existencie neprejaví škodlivým pôsobením) sa udáva cca 4 mg/kg telesnej hmotnosti. Podiel príjmu dusičnanov pitnou vodou nemá prekračovať 30% ADI.

O vzťahu medzi dietárnymi dusičnanmi a rakovinou nie je dostatok epidemiologických dôkazov a smernicová hodnota dusičnanov je podľa WHO ( Svetovej zdravotníckej organizácie ) stanovená výhradne k prevencii methemoglobinémie, ktorá závisí na premene dusičnanov na dusitany.

Najcitlivejšie reagujú dojčatá, ktoré sú na umelej výžive, a to do troch mesiacov veku. Ojedinelé prípady sa vyskytujú aj u dospelej populácie. Smernicová hodnota podľa WHO je navrhnutá na 50 mg dusičnanov na liter pitnej vody, pričom sa udáva, že táto hodnota je z hľadiska ochrany zdravia dojčiat ešte bezpečná. Uvažuje sa pritom s priemernou hmotnosťou dojčaťa 5 kg za predpokladu, že v strave príjme 0,75 l/deň. Dojčatá predstavujú veľmi citlivú populačnú skupinu a nedostatky vo výžive sa  môžu spôsobovať následky  nielen v duševnom, ale aj v telesnom vývoji.

Čo sa týka samotnej methemoglobinémie je treba zdôrazniť, že hemoglobín v organizme plní funkciu prenášača kyslíka k jednotlivým bunkám, pričom aktívna zložka hemoglobínu, ktorá viaže kyslík je železo, ktoré z dvojmocnej formy zoxiduje na trojmocné, a tým vzniká  methemoglobín, ktorý už kyslík neprenáša a z dôvodu nedostatku kyslíka v organizme dieťa dostáva namodralú farbu ( najmä kolo pier a modraním kože ) a môže sa udusiť.

Vychádzajúc z kritérií WHO pre ukazovateľ kvality pitnej vody pre dusičnany sa ustanovila tá istá hodnota v slovenskej legislatíve pre pitnú vodu ako tzv. najvyššia medzná hodnota (50 mg dusičnanov/l).  Z toho dôvodu, čo sa týka koncentrácie odporúčanej  ( zdravotne ideálnej ) hodnoty 15 mg dusičnanov/l pre umelú výživu dojčiat, väčšina národných noriem v zhode s WHO uvádza iba limit 50 mg/l.  Často sa stretávame s dotazmi od mladých mamičiek, či je pitná voda, dodávaná systémom verejných vodovodov vhodná na prípravu umelej výživy dojčiat .

V tejto súvislosti je treba brať do úvahy nielen obsah dusičnanov a dusitanov, ale aj obsah minerálnych látok a voda z vodovodu určitý obsah minerálnych látok má. Ide tu najmä o prítomnosť tzv. biopozitývnych látok ako sú hlavne vápnik, horčík, sodík, chloridy a tiež aj sodík. Dôležitá je aj mikrobiologická kvalita pitnej vody, ktorú musí garantovať výrobca a dodávateľ pitnej vody. Pitnú vodu na prípravu umelej výživy dojčiat však odporúčame v každom prípade prevárať apoň do jedného roka dieťaťa. Ide tu o zdravotnú bezpečnosť vodovodnej vody, ktorá môže byť ovplyvňovaná aj stagnáciou vody v rozvodnej sieti a tiež technickým stavom domového rozvodného systému.

Pre odborné posúdenie kvality pitnej vody vo vzťahu k nadlimitnej hodnote dusičnanov je treba brať do úvahy viaceré laboratórne výsledky vzoriek vody aspoň v rozsahu tzv. minimálneho laboratórneho rozboru (základné zdravotne významné ukazovatele kvality vody), nakoľko zvýšená koncentrácia dusičnanov môže byť spôsobená anaeróbnou mineralizáciou nerozpustených látok organického pôvodu, čo môže prejavovať  aj zvýšenou koncentráciou  síranov a fosforečnanov.

Odborná literatúra uvádza, že koncentrácia dusičnanov sa vo vodách mení mikrobiálnou redukciou, ktorá podľa podmienok vedie až ku vzniku amoniaku. Podľa toho je možné zmenu koncentrácie dusičnanov spolu s amoniakom a dusitanmi využiť ako indikáciu oxidačno redukčných podmienok vo vode.

K problematike dusičnanov v pitnej vode je treba brať do úvahy  aj obsah dusitanov.

Problematika dusitanov

Kyselina dusitá, ktorá vzniká z dusitanov v kyslom prostredí (napr. v žalúdku) reaguje so sekundárnymi amínmi za vzniku nitrozoamínov, z ktorých niektoré majú karcinogénne účinky. Toxikológia nitrozoamínov vznikajúcich v organizme je zatiaľ v štádiu výskumu.  Posledné dôkazy dusitanov v niektorých zdrojoch vody a predpokladaná súvislosť s výskytom methemoglobinémie (modranie) dojčiat svedčí o tom, že dusitany musia mať tiež navrhnutú limitnú hodnotu pre pitnú vodu. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že v tele sa dusičnany premieňajú na dusitany, ktoré sú priamo nebezpečné najmä pre malé deti.

Prostredníctvom oxidácie hemoglobínu (červené krvné farbivo), ktorý prenáša kyslík v tele môže pri konzumácii vody s vysokým obsahom dusičnanov a dusitanov viesť k neschopnosti hemoglobínu prenášať kyslík. Takáto otrava sa prejavuje zmodraním pier, rúk a chodidiel a môže viesť dokonca až k uduseniu. Preto WHO zvolila pragmatický prístup k obsahu oboch škodlivín vo vode a navrhla tzv. smernicovú hodnotu obsahu dusitanov pre pitnú vodu. Z dôvodu, že sa dusitany a dusičnany môžu vyskytovať vo vode súčasne, súčet pomerov koncentrácie týchto zložiek príslušnej limitnej koncentrácií zvlášť pre dusičnany a dusitany by nemal prekročiť hodnotu 1.

Záver

Z odborných správ WHO, ako aj z odhadov vyplýva, že cca 10 mil. obyvateľov v Európe pije vodu s koncentráciou dusičnanov  vyššou ako 50 mg/l. Ide predovšetkým o ľudí zásobovaných z individuálnych vodných zdrojov v poľnohospodársky využívaných oblastiach.

Udáva sa, že záťaž organizmu dusičnanmi zo zeleniny 200 až 2500 mg/kg (Van Duijuenboden, Matthijsen 1986) a z vybraného ovocia je niekoľkonásobne vyššia ako z vody, pričom si však treba uvedomiť, že obsah vitamínov, provitamínov, karoténov môže negatívny účinok dusičnanov eliminovať   ( z materiálov WHO r. 2000).

Dávka spôsobujúca až smrť pre ľudský organizmus  v prípade dusičnanov predstavuje  33 až 250 mg na 1 kg váhy ľudského tela. Nižšie koncentrácie platia pre malé deti a starých ľudí. Ide teda o priemernú dávku približne 56 mg dusičnanov na 1 kg váhy ľudského tela (zo zeleniny až 5krát viac). Ak sa k tomu pridruží mikrobiologické a biologické znečistenie pitnej vody, zdravotné účinky vysokej koncentrácie dusičnanov sa môžu skomplikovať aj žalúdočno-črevnými infekciami. Prijateľná dávka pre dusitany predstavuje 0,06 mg/kg váhy ľudského tela.

Zdroj:
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach